|
Kto by už netúžil po krásnych bielych zuboch! Bielenie zubov - odborne estetická
korekcia farby chrupu - je čoraz populárnejšie. Nie je nijakou novinkou, už
starí Egypťania si bielili zuby pomocou sódy a popola. Súčasné bieliace metódy,
či už v ordinácii alebo doma, sú podstatne modernejšie. Všetky však majú svoje
za aj proti. Ukážka pacientky z našej ambulancie, ktorej sme bielili devitálne (mŕtve) úredné horné rezáky vnútornou technikou WALKING BLEACH:
Niečo z histórie bielenia:
Žiarivý úsmev bol atraktívny vždy. Už v dávnom stredoveku sa pokúšali niektorí
ľudia bieliť si zuby najrôznejšími spôsobmi. Ako obdoba súčasnej mechanickej
metódy vtedy slúžila v Anglicku na konci 18. storočia zmes tehlového prachu a
rozomletej sépiovej kosti. Úbohé zuby sa vystavovali aj pôsobeniu
koncentrovaného roztoku kyseliny dusičnej. Zuby boli síce po takomto bielení
istý čas žiarivo biele, ale ich sklovina sa natoľko poškodila, že sa veľmi
rýchlo začali masívne kaziť.
Bieliace účinky peroxidu boli objavené v roku 1970. Zubní lekári, ktorí
používali antiseptické roztoky s obsahom peroxidu na výplachy úst, zaznamenali
jeho zosvetľujúci účinok na zubnú sklovinu. Pravdepodobne vtedy ani netušili,
aké široké komerčné využitie bude mať čoskoro peroxid v oblasti kozmetických
úprav chrupu, resp. estetickej korekcie jeho sfarbenia.
Prílišná belosť je neprirodzená
Hlavné dôvody povrchového zafarbenia zubov sú asi všeobecne známe. Zubná
sklovina je náchylná na ukladanie rôznych pigmentov z našej potravy a nápojov.
Medzi zásadných ,,znečisťovateľov“ zubov patrí káva, čaj, červené víno či sójová
omáčka. Samostatnou kapitolou je vplyv fajčenia. ,,Okrem týchto vonkajších
vplyvov má však odtieň zubov súvislosť s ich pôvodnou prirodzenou farbou (základná
farba zuboviny, čiže dentínu) a súvisí aj s prekonanými chorobami či liečbou
antibiotikami (známe tetracyklínové zuby), alebo trebárs s úrazom či ošetrením
koreňových kanálikov mŕtveho zuba,“ píše sa v odbornom časopise Stoma Tip. Známe
hnedé či sivé škvrny spôsobuje aj nadmerný príjem fluóru (fluoróza).
Treba si preto uvedomiť, že k neželanému sfarbeniu zubov môže dôjsť ešte počas
ich vývoja, ale aj neskôr. Takisto, že biele zuby nie sú len záležitosťou ústnej
hygieny a výberu jedál, ale každý z nás dostal do vienka istý odtieň sfarbenia,
tzv. dentínu, vnútri zuba. Navyše prirodzený odtieň chrupu nebýva rovnomerný.
Každý jednotlivý zub má v porovnaní s ostatnými charakteristické farebné
tónovanie – napríklad ,,špicáky" (horné trojky) majú vždy najžltkavejší nádych.
Nijaké zuby nie sú prirodzene celkom biele, ich nádych je najväčšmi viditeľný na
najtmavšej časti zuba, na zubnom krčku. V súčasnej stomatológii sa v zásade
určujú tri základné odtiene zubov - hnedé, žlté a sivé. Ak sa nám zuby v našom
úsmeve podarí vybieliť príliš intenzívne a rovnomerne, dosiahneme tým
neprirodzený vzhľad.
Zosvetlenie obrusovaním
V súčasnosti jestvujú dva základné spôsoby zosvetlenia zubov. Prvý spôsob je
mechanický a jeho podstata spočíva v odstránení povrchového nánosu z jedál,
nápojov či cigariet zo skloviny zuba obrusovaním. Používajú sa na to bieliace
zubné pasty, ktorým sa hovorí aj abrazívne, obsahujú totiž špeciálne obrusujúce
mikročastice. Zubu sa tak vráti pôvodná, geneticky naprogramovaná farba, čo je
ideálne pre tých, ktorí majú vrodenú svetlú farbu vnútornej časti zuba a
nežiaducim zafarbením je zasiahnutý len povrch skloviny. Od zubných pást
nečakajte zázraky, ale nezvyknú ani výrazne poškodiť sklovinu. Zubní lekári však
upozorňujú, že niektoré zubné pasty označované ako bieliace (whitening) na našom
trhu obsahujú mikročastice, ktoré pôsobia agresívne najmä na dentín na
obnažených krčkoch zubov a môžu spôsobovať ich precitlivenosť. Najmä pacientom s
obnaženými krčkami zubov sa vyslovene neodporúča ,,vyšúchať“ si ich zubnou
pastou s hrubými mikrogranulami a ešte nebodaj kefkou s tvrdými štetinami a pod
silným tlakom.
Účinnou mechanickou metódou je tzv. pieskovanie(vid. dentálna hygiena).
Ide o zosvetlenie zubov pomocou prášku
tryskajúceho v prúde vzduchu, čiže princípom je pôsobenie kinetickej energie
častíc jemnozrnného prášku (bikarbonát sodný), ktorý vďaka silnému prúdu vzduchu
zo špeciálneho prístroja jemne, ale účinne obrusuje menej odolné pigmenty z
povrchu skloviny. Pigmenty, ktoré sú odolnejšie, alebo sa nachádzajú v hlbších
vrstvách skloviny, však toto ošetrenie odstrániť nedokáže. Je však možno vhodným
prvým krokom na ceste za bielym úsmevom.
Chémia bieli radikálnejšie
Chemické bielenie je radikálnejšia metóda zosvetľovania odtieňa zubov. Princípom
tejto metódy je totiž optické zneviditeľnenie pigmentov v povrchových
štruktúrach zubnej skloviny. Pigmenty sa teda úplne neodstránia, ale za pomoci
chemických látok sa zmení ich štruktúra. Používa sa na to peroxid vodíka alebo
šetrnejší karbamid peroxid. Aký je medzi nimi rozdiel?
Peroxid vodíka je silné oxidačné činidlo, zaisťuje výraznejší efekt bielenia,
ale súčasne do istej miery narúša štruktúru zubnej skloviny. Karbamid peroxid
poskytuje tiež veľmi dobré výsledky v bielení zubov, ale pri rovnakej
koncentrácii je približne trikrát slabšou oxidačnou látkou, ktorá navyše nemá
nežiaduce účinky v zmysle narušenia štruktúry zubnej skloviny. Preto peroxid
vodíka používajú ako účinnú látku väčšinou profesionálne produkty určené
výhradne na ordinačné bielenie alebo na domáce bielenie pod dohľadom zubného
lekára.
Vo všeobecnosti platí, že čím je koncentrácia bieliacej látky v prípravku nižšia,
tým je chemické bielenie šetrnejšie, ale aj menej účinné. Vo voľnopredajných
bieliacich prípravkoch, ktoré sa dajú zakúpiť v lekárňach či drogériách, je
koncentrácia aktívnej látky okolo 3 percent. Ide o prípravky vo forme pásikov či
gélu, ktoré sa prikladajú na niekoľko desiatok minút na predné zuby. Pri
niektorých je však koncentrácia účinnej látky dostatočne vysoká na to, aby sme
si pri ich nevhodnom používaní spôsobili viac škody ako úžitku. Výsledkom totiž
môžu byť precitlivené zuby a poškodené ďasná, ale aj ďalšie ťažkosti spojené s
aplikáciou bieliacej látky na chrup s neošetreným zubným kazom. Za rozumnú
koncentráciu na bezpečné domáce bielenie sa považuje
koncentrácia maximálne do 15 percent peroxidu vodíka, resp. do 20 percent
karbamid peroxidu.
Nie belšie ako očné bielka
Priamo v ordinácii sa robí intenzívnejšie a kratšie trvajúce bielenie
koncentrovanejšími prípravkami – nanášaním gélu s 35- až 40-percentným obsahom
bieliacej zložky. Takéto bielenie možno podporiť pomocou špeciálneho svetla
alebo ohrevu. Plazmové či LED lampy pomáhajú urýchliť oxidačnú reakciu peroxidov
špecifickou vlnovou dĺžkou svetla. Keďže pri takomto ordinačnom bielení zubov sa
používajú vysoké koncentrácie účinných látok, je potrebná komplexná
starostlivosť zo strany zubného lekára. Na zaistenie bezpečnosti treba izolovať
ďasná a pery pred možným pokvapkaním bieliacou látkou, po fáze aktívneho
bielenia treba sklovinu upokojiť, hydratovať a remineralizovať. Na tento účel
často slúži špeciálna zubná pasta, ktorou si pacient v nasledujúcom období
ošetruje vybielené zuby.
Málokto vie, že v ambulancii je možné aj tzv. vnútorné bielenie zubov s
ošetrenými koreňovými kanálikmi, čiže tzv. mŕtvych zubov, na ktorých dochádza k
zmene sfarbenia odumretím zubnej drene (sčernejú) alebo pôsobením výplňového
materiálu (stávalo sa, že dokonca zružoveli). Zubní lekári aj dentálne
hygieničky majú na bieliace metódy rôzne názory. V každom prípade by výsledný
odtieň zubov nemal byť svetlejší ako očné bielko pacienta. Len tak sa vraj dá
zaistiť estetická harmónia a prirodzený vzhľad pacientovej tváre.
Potraviny, ktoré najväčšmi farbia zuby:
čierny a zelený čaj
  
cvikla
káva
cigarety
červené víno
čučoriedky
bylinné tinktúry z liečivých rastlín
sójová omáčka
tekvicový olej
Základné spôsoby bielenia zubov
Mechanické zosvetlenie: ide predovšetkým o odstránenie menej odolných
povrchových pigmentov (farbív) zo zubnej skloviny mechanickou cestou, čiže ide
skôr o očistenie zubov, a nie o bielenie v pravom zmysle slova.
Chemické bielenie: za pomoci účinnej látky (najčastejšie peroxid vodíka alebo
karbamid peroxid) dochádza k zmene štruktúry pigmentov v povrchových štruktúrach
zubnej skloviny a tým k ich optickému ,,zneviditeľneniu“.
Možnosti bielenia zubov
Domáce:
- bieliace zubné pasty:
1. tzv. abrazívne, obsahujúce mikročastice (napr. bikarbonát sodný), ktoré
obrusujú pigmenty zo zubnej skloviny
2. s peroxidom, zubné pasty s obsahom peroxidu alebo karbamid peroxidu, ktoré
čistia zuby nielen mechanicky, ale aj chemickým pôsobením slabej koncentrácie
účinnej látky na pigmenty v zubnej sklovine
3. s prírodnými výťažkami - napr. z citróna, ktorý je známy svojimi bieliacimi
účinkami - alebo sódy bikarbóny
- tvarovateľné pásiky potiahnuté bieliacim prípravkom - prilipnú na povrch
horných aj dolných zubov (Aquafresh Pure White Ultra)
- špeciálna tyčinka, pomocou ktorej sa aplikuje bieliaci gél na povrch každého
zuba ,,na rozjasnenie úsmevu“ (Rembrandt Whitening Wand)
- voľnopredajné bieliace systémy, keď sa bieliaci gél s obsahom karbamid
peroxidu nanáša na priložené aplikátory, ktoré kopírujú zuby, a nechá sa istý
čas pôsobiť (Aquafresh Pure White Gel, Biela Perla, White Pearl – ich ceny sa
pohybujú v stovkách korún)
- profesionálne domáce bielenie zubov - tu proces prebieha pod dohľadom zubného
lekára, princípom je zhotovenie špeciálneho nosiča na bieliaci gél na základe
odtlačkov zubov a ďasien, pacient si podľa inštruktáže zubného lekára do
zhotovených nosičov nanáša gél a necháva ho doma pôsobiť istý čas, priebeh
procesu posudzuje odborník a produkty nie sú dostupné v maloobchodnej sieti,
niekedy sa silnejšie koncentrácie gélu podajú v ambulancii, slabšie doma (Discus
dental, Nite White – ceny sa pohybujú v tisíckach korún)
Ambulantné:
- pieskovanie zubov (air flow) v ambulancii dentálnej hygieničky je vlastne
mechanické odstraňovanie nánosov z povrchu skloviny jemnozrnným práškom v silnom
prúde vzduchu
- ordinačné bielenie zubov pomocou bieliacich gélov vo vyššej koncentrácii,
ktoré sa nanášajú do špeciálnych nosičov, niektoré sa aktivizujú špeciálnym
svetlom napr. z plazmovej, polymeračnej lampy, modrým svetlom, pri iných treba
vyrobiť ochrannú bariéru proti poleptaniu ďasien alebo podať desenzitizér, ktorý
znižuje citlivosť po ošetrení (Whitespeed, Remewhite, Polaoffice, Opalescence,
Brite Smile – ceny od tisíc až po 21-tisíc Sk za ošetrenie)
- estetické fazetovanie zubov je určené pre ľudí, ktorí majú odhalené zubné
krčky či výrazne poškodenú sklovinu, prekrytie vonkajšej plochy zubov vrstvou
špeciálneho materiálu naneseného priamo na zub
porcelánové korunky vhodne zvoleného odtieňa, ktoré sa nasadia na obrúsené
vlastné zuby Kto by si nemal dať chemicky bieliť zuby:
pacienti s paradontózou (odhalené zubné krčky)
ľudia s vysokou kazivosťou zubov, s mnohopočetnými plombami, korunkami, mostíkmi
nedisciplinovaní fajčiari a silní kávičkári
Možné problémy po bielení zubov
zvýšená citlivosť zubov po bielení, tŕpnutie, niekedy mierne zdrsnenie zubov,
preto sa odporúča po fáze aktívneho bielenia zubnú sklovinu upokojiť, hydratovať
a remineralizovať špeciálnymi zubnými pastami
možné poleptanie ďasien následkom neodborného bielenia (najmä ak ide o gély s
vysokou koncentráciou aktívnej zložky)
nerovnomerné vybielenie skloviny
možné vypadávanie plomb (najmä bielych, dôjde totiž k zníženiu väzbovej sily
medzi zubmi a plombami)
potrebná výmena živicových, porcelánových koruniek, mostíkov či bielych plomb v
ústach po bielení pre vznik veľkého rozdielu vo farebnosti bielených zubov a
zubných náhrad či výplní
|
