Strach zo zubára? Musíte ho prekonaťNedá sa všeobecne povedať, že by problémy so zubami trápili častejšie silnejšiu
alebo slabšiu polovičku tvorstva. V tomto prípade to príroda zariadila
spravodlivo. Kazy, ochorenia ďasien a predčasná strata zubov, sa príslušníkov
oboch pohlaví týkajú približne rovnako.
Dentálna fóbiaMierne "mravčenie" v žalúdku nemusí byť hneď prejavom dentálnej fóbie, ktorou
istá časť obyvateľstva trpí. Nadpriemerný strach môže vyvolať už len samotný
zvuk vŕtačky, pohľad na zubárske kreslo či pomyslenie na injekčnú striekačku.
Fóbia môže byť do istej miery spôsobená prvou negatívnou skúsenosťou u zubára,
aj keď už malé dieťa si dokáže s odstupom času
uvedomiť, že nútené či "násilné" ošetrenie mu v konečnom dôsledku uľavilo od
bolesti. Za pravdepodobnejšiu príčinu považuje skôr pocit vyvolaný strohou,
neosobnou atmosférou a niekedy priveľmi nadradeným prístupom lekára.Význam
pri odbúravaní strachu zohráva správny výber dentistu, ktorý
dokáže poskytnúť pacientovi aj ľudský komfort. Ak ste skutočný bojko, skúste si
so sebou do ordinácie priviesť morálny sprievod, ktorý vás potom za odmenu
zoberie napríklad do kina, alebo vám kúpi niečo pekné.
Bolesť sa dá samozrejme úspešne eliminovať lokálnou anestéziou - miestnym
znecitlivením nervov.
Každý zub je ako človiečik s vlastným životom. Predstavuje organizmus, ktorý je
pod tvrdým obalom popretkávaný vyživujúcim nervovo-cievnym zväzkom. V jeho
vnútri od špičky koreňa do korunkovej časti vedie dutinka, obalená tvrdou
škrupinkou zuboviny (dentínu). V nej je uzatvorený nerv. Keď je poškodený,
prekrvuje sa a tak ako hociktoré zapálené miesto, zväčšuje svoj objem. Keďže zub
sa vo svojej tvrdosti nemá možnosť rozpínať, zápal spôsobuje tlakovú, pulzujúcu
bolesť.
Zubný kaz je povrchová záležitosť. Nikdy sa nezačína v strede zuba, ale vždy na
jeho okraji, často v menej prístupnom medzizubnom priestore a šíri sa smerom
dovnútra. Z cukrov uložených na povlaku vytvárajú baktérie kyselinu mliečnu,
ktorá je schopná narušiť sklovinu a vytlačiť z nej čiastočky vápnika. Aj keď má
niekto zuby odolnejšie, všeobecne platí, že kazovosť je spôsobená predovšetkým
nesprávnou či nedostatočnou hygienou, teda kyslým pH v ústach.
Čím je pH zásaditejšie, tým lenivejšie baktérie pracujú. Hneď ako sa prehupne do
kyslého prostredia, baktérie ožívajú. Permanentne kyslé pH v ústach zvyčajne
spôsobuje zvýšená kyslosť žalúdočných štiav.
Pri stieraní povlaku okrem mechanického čistenia zubnou kefkou zohrávajú
dôležitú rolu aj sliny, ktoré omývajú povrch zuba. Zrieďujú množstvo cukru,
neutralizujú pH, čím berú baktériám podklad pre tvorbu kyselín. Sliny navyše
obsahujú minerály, ktoré sú schopné obnovovať povrch skloviny. Tvorbu slín
významne podporuje pitný režim a žuvanie žuvačky.
Pri ochorení slinných žliaz, ktorým trpia ľudia dlhodobo užívajúci niektoré
lieky alebo pri syndróme suchých úst, ktorý postihuje napr. onkologických
pacientov, je preto zvýšené riziko tvorby kazu.
Dôležitú funkciu pri ústnej hygiene zohrávajú aj naše "rečnícke orgány". Miesta,
ktoré sa priebežne čistia pohybom jazyka, líc a pier, sa označujú ako habituálne
čisté. Medzizubné priestory, kde je zvýšené riziko kazu, sa nazývajú habituálne
nečisté. Zubný kaz sa najčastejšie prejavuje na šestkách, prvých stoličkách,
ktoré sa prerezávajú v období, keď deťom v predškolskom veku vypadávajú predné
mliečne zuby. Mnoho rodičov nevie, že šestka je trvalý zub, ktorý sa nevymieňa
za iný, ale len dorastá a je "služobne" najstarším zubom v našom chrupe.
4 rizikové obdobia 
Pre nadmerné maškrtenie a nedokonalú hygienu je obdobie predškolského veku pre
zuby jedným z najrizikovejších. Ani tá najvyhovujúcejšia kefka nemá také tenučké
vlákno, ktoré by dokonale preniklo do ryhy na stoličkách. Aby boli ryhy
ochránené od baktérií, "rizikové" stoličky sa pečatia, čím sa na nich vytvára
ochranný povlak. 
Puberta predstavuje obdobie medzizubných kazov, čo súvisí pravdepodobne so
zmenou bakteriálnej flóry v ústach, ale do istej miery aj s ignorovaním alebo
podceňovaním hygieny v súvislosti s odmietaním názorov dospelých. Poškodenie
zubov môže spôsobiť aj druhý extrém - nevhodná enormná hygiena.
Zubný kaz a náchylnosť na zápal ďasien v tehotenstve nevyvoláva nedostatok
vápnika alebo minerálov, ale zvýšená kyslosť v ústach, spôsobená častými rannými
nevoľnosťami. Zub nie je kosť. Kým veľa žien trpí po pôrode nedostatkom vápnika
v kostiach, pretože vápnik z kostného tkaniva má schopnosť sa odčerpávať,
minerálne látky zvnútra zuba sa nevytrácajú. Preto tvrdenie, že dieťa "berie"
tehotnej žene vápnik zo zubov, je zavádzajúce. 
V dôchodkovom veku sa objavuje geriatrický kaz, ktorý postihuje najmä odhalený
kŕčok, čo súvisí s ustupovaním ďasna. Dôležitý faktor zohráva aj nedostatočná
hygiena, keďže vo vyššom veku nie je už taká zručnosť pri používaní zubnej kefky. Fluoridácia – dôležitý krok pre zábranu vzniku kazu Jedným z troch hlavých pilierov protikazovej prevencie, okrem dokonalej ústnej
hygieny a obmedzenia príjmu cukrov, je použitie fluoridov. Fluoridy sa v
prevencii zubného kazu využívajú už viac ako polstoročie. Počas tohto obdobia sa
zhromaždilo veľké množstvo poznatkov o ich protikazovom účinku.
Všeobecne sa uznáva nasledujúci 4 – násobný mechanizmus protikazového účinku
fluoridov:
Fluór mení zloženie zuba a ten sa tak stáva odolnejším proti vzniku kazu.
Zabraňujú odvápňovaniu zuba.
Pomáhajú zastaviť začínajúci kaz a opravia takéto počiatočné poškodenie zuba.
Spomaľujú skvasovanie cukrov baktériami, ktoré sa podieľajú na vzniku zubného
kazu.
Fluoridy pôsobia najmä lokálne (čiže miestne), a to prostredníctvom už
spomenutých 4 hlavných mechanizmov. Najmä fluór prítomný v tekutinách ústneho
prostredia, teda v slinách, zabraňuje vzniku kazu. Bežne je obsah fluóru v sline
veľmi nízky. Pri čistení zubov 2 razy denne fluoridovými pastami sa množstvo
fluóru v sline zvyšuje. Dlhodobé a pravidelné používanie fluoridových pást má
veľký význam z hľadiska prevencie zubného kazu.
Rozhodujúci pre kazovú prevenciu fluoridmi v súčasnosti je predovšetkým cielený
prístup. Stredobodom je lokálna aplikácia fluoridov, ktorá sa vykonáva
individuálne a profesionálne. Výsledky výskumov svedčia o priaznivom účinku
lokálnej fluoridácie na stav mliečneho a trvalého chrupu detí.
Profesionálna fluoridácia sa vykonáva ambulantne pomocou roztokov, gélov alebo
lakov s vysokým obsahom fluoridov. Po pravidelnej preventívnej prehliadke
stomatológ posúdi konkrétny stav a navrhne najvhodnejšiu metódu. Aplikácia
fluoridových prípravkov je nebolestivá a dieťa navyše získava pozitívny vzťah k
starostlivosti o zuby a stráca strach zo stomatologického ošetrenia.
Lokálna aplikácia fluoridov je účinné opatrenie, ktoré sa vo veľkej miere
podieľa na znižovaní kazivosti. Nemožno však očakávať úplnú kontrolu kazu len
prostredníctvom fluoridov. Protikazová prevencia fluoridmi sa musí uskutočňovať
po odbornom vyšetrení podľa potrieb každého pacienta súčasne s inými opatreniami
v oblasti hygieny a stravovacích návykov.
|
