Pondelok - Piatok - 7:00 - 15:00, Obedná prestávka - 11:30 - 12:00

Bielenie zubov

Profesionálne bielenie zubov je procedúra používaná v kozmetickej stomatológii pre dosiahnutie bledšej až žiarivej farby vašich zubov.

bielenie-zubov

korekcia farby chrupu – je čoraz populárnejšie. Nie je nijakou novinkou, už starí Egypťania si bielili zuby pomocou sódy a popola. Súčasné bieliace metódy, či už v ordinácii alebo doma, sú podstatne modernejšie. Všetky však majú svoje za aj proti. Ukážka pacientky z našej ambulancie, ktorej sme bielili devitálne (mŕtve) úredné horné rezáky vnútornou technikou WALKING BLEACH:

bielenie-zubov

Niečo z histórie bielenia:

Žiarivý úsmev bol atraktívny vždy. Už v dávnom stredoveku sa pokúšali niektorí ľudia bieliť si zuby najrôznejšími spôsobmi. Ako obdoba súčasnej mechanickej metódy vtedy slúžila v Anglicku na konci 18. storočia zmes tehlového prachu a rozomletej sépiovej kosti. Úbohé zuby sa vystavovali aj pôsobeniu koncentrovaného roztoku kyseliny dusičnej. Zuby boli síce po takomto bielení istý čas žiarivo biele, ale ich sklovina sa natoľko poškodila, že sa veľmi rýchlo začali masívne kaziť. Bieliace účinky peroxidu boli objavené v roku 1970. Zubní lekári, ktorí používali antiseptické roztoky s obsahom peroxidu na výplachy úst, zaznamenali jeho zosvetľujúci účinok na zubnú sklovinu. Pravdepodobne vtedy ani netušili, aké široké komerčné využitie bude mať čoskoro peroxid v oblasti kozmetických úprav chrupu, resp. estetickej korekcie jeho sfarbenia.

Prílišná belosť je neprirodzená

Hlavné dôvody povrchového zafarbenia zubov sú asi všeobecne známe. Zubná sklovina je náchylná na ukladanie rôznych pigmentov z našej potravy a nápojov. Medzi zásadných ,,znečisťovateľov“ zubov patrí káva, čaj, červené víno či sójová omáčka. Samostatnou kapitolou je vplyv fajčenia. ,,Okrem týchto vonkajších vplyvov má však odtieň zubov súvislosť s ich pôvodnou prirodzenou farbou (základná farba zuboviny, čiže dentínu) a súvisí aj s prekonanými chorobami či liečbou antibiotikami (známe tetracyklínové zuby), alebo trebárs s úrazom či ošetrením koreňových kanálikov mŕtveho zuba,“ píše sa v odbornom časopise Stoma Tip. Známe hnedé či sivé škvrny spôsobuje aj nadmerný príjem fluóru (fluoróza).

Treba si preto uvedomiť, že k neželanému sfarbeniu zubov môže dôjsť ešte počas ich vývoja, ale aj neskôr. Takisto, že biele zuby nie sú len záležitosťou ústnej hygieny a výberu jedál, ale každý z nás dostal do vienka istý odtieň sfarbenia, tzv. dentínu, vnútri zuba. Navyše prirodzený odtieň chrupu nebýva rovnomerný. Každý jednotlivý zub má v porovnaní s ostatnými charakteristické farebné tónovanie – napríklad ,,špicáky” (horné trojky) majú vždy najžltkavejší nádych. Nijaké zuby nie sú prirodzene celkom biele, ich nádych je najväčšmi viditeľný na najtmavšej časti zuba, na zubnom krčku. V súčasnej stomatológii sa v zásade určujú tri základné odtiene zubov – hnedé, žlté a sivé. Ak sa nám zuby v našom úsmeve podarí vybieliť príliš intenzívne a rovnomerne, dosiahneme tým neprirodzený vzhľad.

Zosvetlenie obrusovaním

V súčasnosti jestvujú dva základné spôsoby zosvetlenia zubov. Prvý spôsob je mechanický a jeho podstata spočíva v odstránení povrchového nánosu z jedál, nápojov či cigariet zo skloviny zuba obrusovaním. Používajú sa na to bieliace zubné pasty, ktorým sa hovorí aj abrazívne, obsahujú totiž špeciálne obrusujúce mikročastice. Zubu sa tak vráti pôvodná, geneticky naprogramovaná farba, čo je ideálne pre tých, ktorí majú vrodenú svetlú farbu vnútornej časti zuba a nežiaducim zafarbením je zasiahnutý len povrch skloviny. Od zubných pást nečakajte zázraky, ale nezvyknú ani výrazne poškodiť sklovinu. Zubní lekári však upozorňujú, že niektoré zubné pasty označované ako bieliace (whitening) na našom trhu obsahujú mikročastice, ktoré pôsobia agresívne najmä na dentín na obnažených krčkoch zubov a môžu spôsobovať ich precitlivenosť. Najmä pacientom s obnaženými krčkami zubov sa vyslovene neodporúča ,,vyšúchať“ si ich zubnou pastou s hrubými mikrogranulami a ešte nebodaj kefkou s tvrdými štetinami a pod silným tlakom.

Účinnou mechanickou metódou je tzv. pieskovanie(vid. dentálna hygiena). Ide o zosvetlenie zubov pomocou prášku tryskajúceho v prúde vzduchu, čiže princípom je pôsobenie kinetickej energie častíc jemnozrnného prášku (bikarbonát sodný), ktorý vďaka silnému prúdu vzduchu zo špeciálneho prístroja jemne, ale účinne obrusuje menej odolné pigmenty z povrchu skloviny. Pigmenty, ktoré sú odolnejšie, alebo sa nachádzajú v hlbších vrstvách skloviny, však toto ošetrenie odstrániť nedokáže. Je však možno vhodným prvým krokom na ceste za bielym úsmevom.

Chémia bieli radikálnejšie

Chemické bielenie je radikálnejšia metóda zosvetľovania odtieňa zubov. Princípom tejto metódy je totiž optické zneviditeľnenie pigmentov v povrchových štruktúrach zubnej skloviny. Pigmenty sa teda úplne neodstránia, ale za pomoci chemických látok sa zmení ich štruktúra. Používa sa na to peroxid vodíka alebo šetrnejší karbamid peroxid. Aký je medzi nimi rozdiel?

Peroxid vodíka je silné oxidačné činidlo, zaisťuje výraznejší efekt bielenia, ale súčasne do istej miery narúša štruktúru zubnej skloviny. Karbamid peroxid poskytuje tiež veľmi dobré výsledky v bielení zubov, ale pri rovnakej koncentrácii je približne trikrát slabšou oxidačnou látkou, ktorá navyše nemá nežiaduce účinky v zmysle narušenia štruktúry zubnej skloviny. Preto peroxid vodíka používajú ako účinnú látku väčšinou profesionálne produkty určené výhradne na ordinačné bielenie alebo na domáce bielenie pod dohľadom zubného lekára.

Vo všeobecnosti platí, že čím je koncentrácia bieliacej látky v prípravku nižšia, tým je chemické bielenie šetrnejšie, ale aj menej účinné. Vo voľnopredajných bieliacich prípravkoch, ktoré sa dajú zakúpiť v lekárňach či drogériách, je koncentrácia aktívnej látky okolo 3 percent. Ide o prípravky vo forme pásikov či gélu, ktoré sa prikladajú na niekoľko desiatok minút na predné zuby. Pri niektorých je však koncentrácia účinnej látky dostatočne vysoká na to, aby sme si pri ich nevhodnom používaní spôsobili viac škody ako úžitku. Výsledkom totiž môžu byť precitlivené zuby a poškodené ďasná, ale aj ďalšie ťažkosti spojené s aplikáciou bieliacej látky na chrup s neošetreným zubným kazom. Za rozumnú koncentráciu na bezpečné domáce bielenie sa považuje koncentrácia maximálne do 15 percent peroxidu vodíka, resp. do 20 percent karbamid peroxidu.

Nie belšie ako očné bielka

Priamo v ordinácii sa robí intenzívnejšie a kratšie trvajúce bielenie koncentrovanejšími prípravkami – nanášaním gélu s 35- až 40-percentným obsahom bieliacej zložky. Takéto bielenie možno podporiť pomocou špeciálneho svetla alebo ohrevu. Plazmové či LED lampy pomáhajú urýchliť oxidačnú reakciu peroxidov špecifickou vlnovou dĺžkou svetla. Keďže pri takomto ordinačnom bielení zubov sa používajú vysoké koncentrácie účinných látok, je potrebná komplexná starostlivosť zo strany zubného lekára. Na zaistenie bezpečnosti treba izolovať ďasná a pery pred možným pokvapkaním bieliacou látkou, po fáze aktívneho bielenia treba sklovinu upokojiť, hydratovať a remineralizovať. Na tento účel často slúži špeciálna zubná pasta, ktorou si pacient v nasledujúcom období ošetruje vybielené zuby.

Málokto vie, že v ambulancii je možné aj tzv. vnútorné bielenie zubov s ošetrenými koreňovými kanálikmi, čiže tzv. mŕtvych zubov, na ktorých dochádza k zmene sfarbenia odumretím zubnej drene (sčernejú) alebo pôsobením výplňového materiálu (stávalo sa, že dokonca zružoveli). Zubní lekári aj dentálne hygieničky majú na bieliace metódy rôzne názory. V každom prípade by výsledný odtieň zubov nemal byť svetlejší ako očné bielko pacienta. Len tak sa vraj dá zaistiť estetická harmónia a prirodzený vzhľad pacientovej tváre.


Potraviny, ktoré najväčšmi farbia zuby:

  • čierny a zelený čaj
  • cvikla
  • káva
  • cigarety
  • červené víno
  • čučoriedky
  • bylinné tinktúry z liečivých rastlín
  • sójová omáčka
  • tekvicový olej

Základné spôsoby bielenia zubov

Mechanické zosvetlenie: ide predovšetkým o odstránenie menej odolných povrchových pigmentov (farbív) zo zubnej skloviny mechanickou cestou, čiže ide skôr o očistenie zubov, a nie o bielenie v pravom zmysle slova.

Chemické bielenie: za pomoci účinnej látky (najčastejšie peroxid vodíka alebo karbamid peroxid) dochádza k zmene štruktúry pigmentov v povrchových štruktúrach zubnej skloviny a tým k ich optickému ,,zneviditeľneniu“.

Možnosti bielenia zubov

Domáce:
– bieliace zubné pasty:
1. tzv. abrazívne, obsahujúce mikročastice (napr. bikarbonát sodný), ktoré obrusujú pigmenty zo zubnej skloviny
2. s peroxidom, zubné pasty s obsahom peroxidu alebo karbamid peroxidu, ktoré čistia zuby nielen mechanicky, ale aj chemickým pôsobením slabej koncentrácie účinnej látky na pigmenty v zubnej sklovine
3. s prírodnými výťažkami – napr. z citróna, ktorý je známy svojimi bieliacimi účinkami – alebo sódy bikarbóny

– tvarovateľné pásiky potiahnuté bieliacim prípravkom – prilipnú na povrch horných aj dolných zubov (Aquafresh Pure White Ultra)

– špeciálna tyčinka, pomocou ktorej sa aplikuje bieliaci gél na povrch každého zuba ,,na rozjasnenie úsmevu“ (Rembrandt Whitening Wand)

– voľnopredajné bieliace systémy, keď sa bieliaci gél s obsahom karbamid peroxidu nanáša na priložené aplikátory, ktoré kopírujú zuby, a nechá sa istý čas pôsobiť (Aquafresh Pure White Gel, Biela Perla, White Pearl – ich ceny sa pohybujú v stovkách korún)

– profesionálne domáce bielenie zubov – tu proces prebieha pod dohľadom zubného lekára, princípom je zhotovenie špeciálneho nosiča na bieliaci gél na základe odtlačkov zubov a ďasien, pacient si podľa inštruktáže zubného lekára do zhotovených nosičov nanáša gél a necháva ho doma pôsobiť istý čas, priebeh procesu posudzuje odborník a produkty nie sú dostupné v maloobchodnej sieti, niekedy sa silnejšie koncentrácie gélu podajú v ambulancii, slabšie doma (Discus dental, Nite White – ceny sa pohybujú v tisíckach korún)

Ambulantné:
– pieskovanie zubov (air flow) v ambulancii dentálnej hygieničky je vlastne mechanické odstraňovanie nánosov z povrchu skloviny jemnozrnným práškom v silnom
prúde vzduchu

– ordinačné bielenie zubov pomocou bieliacich gélov vo vyššej koncentrácii, ktoré sa nanášajú do špeciálnych nosičov, niektoré sa aktivizujú špeciálnym svetlom napr. z plazmovej, polymeračnej lampy, modrým svetlom, pri iných treba vyrobiť ochrannú bariéru proti poleptaniu ďasien alebo podať desenzitizér, ktorý znižuje citlivosť po ošetrení (Whitespeed, Remewhite, Polaoffice, Opalescence, Brite Smile – ceny od tisíc až po 21-tisíc Sk za ošetrenie)

– estetické fazetovanie zubov je určené pre ľudí, ktorí majú odhalené zubné krčky či výrazne poškodenú sklovinu, prekrytie vonkajšej plochy zubov vrstvou špeciálneho materiálu naneseného priamo na zub porcelánové korunky vhodne zvoleného odtieňa, ktoré sa nasadia na obrúsené vlastné zuby


Kto by si nemal dať chemicky bieliť zuby:

pacienti s paradontózou (odhalené zubné krčky) ľudia s vysokou kazivosťou zubov, s mnohopočetnými plombami, korunkami, mostíkmi nedisciplinovaní fajčiari a silní kávičkári

Možné problémy po bielení zubov

zvýšená citlivosť zubov po bielení, tŕpnutie, niekedy mierne zdrsnenie zubov, preto sa odporúča po fáze aktívneho bielenia zubnú sklovinu upokojiť, hydratovať a remineralizovať špeciálnymi zubnými pastami možné poleptanie ďasien následkom neodborného bielenia (najmä ak ide o gély s vysokou koncentráciou aktívnej zložky) nerovnomerné vybielenie skloviny možné vypadávanie plomb (najmä bielych, dôjde totiž k zníženiu väzbovej sily medzi zubmi a plombami) potrebná výmena živicových, porcelánových koruniek, mostíkov či bielych plomb v ústach po bielení pre vznik veľkého rozdielu vo farebnosti bielených zubov a zubných náhrad či výplní.